Rock Machine – na návšteve v Kopřivnici s Jaromírom Spěšným

Ahoj. Väčšina ľudí si ťa už asi automaticky spojí s AGangom/Authorom. Priblíž nám prosím, ako si sa k Rock Machine dostal?
Na konci roku 2000 som začal pracovať pre Author a v roku 2015 som rozhodol pre zmenu. Počas tých rokov som mal na starosti projekt AGang, ktorý som riadil ako produkt a brand manager.

Keď AGang skončil, dostal som na starosti množstvo vecí v Authore, takže som robil projekťáka v Authore. V tom čase by ma ani nenapadlo, že sa také niečo môže stať, no stalo sa – zavolal mi Petr Lavička, ktorý má na starosti Superior a len tak sa ma opýtal, či by som nemal záujem tu pracovať. Ja som si vtedy vravel, či sa nezbláznili, pretože v Authore mi nič nechýbalo. Som z Liberca, do Authoru som to mal hodinu cesty po diaľnici, sem mi to trvá 5 hodín. Ale povedal som si, že sa sem pôjdem aspoň pozrieť. A keď som to tu videl, tak mi padla sánka a vedel som, že tu chcem pracovať.

Potom mi to síce spätne docvaklo a uvedomil som si, že to bolo dosť zásadne rozhodnutie. Ja som totiž v Authore vôbec nevyjednával, proste som sa rozhodol a bolo hotovo. Takže pre nich to bol dosť šok. Ale dostal som sa do životnej fázy, kedy som potreboval urobiť niečo zásadné, taký ten prievan. V Authore bolo všetko super, niekedy som mal pocit, že až príliš a možno preto som šiel do takejto obrovskej výzvy.

Máte to tu veľmi pekné. Celý areál doslova dýcha jedinečnou atmosférou.

Toto je najstaršia budova areálu Kopřivnice. Má asi 200 rokov. Najskôr tu vyrábali koče. Klasicky poháňané koňmi. Postupne prešli na vagóny a celkom to nakopla 2. sv. vojna, pretože tu vyrábali nemci. No a v neposlednom rade tu dodnes (už 120 rokov) vyrába Tatra. My tu dnes vyrábame bajky na montážnych linkách na miestach, kde sa pred rokmi vyrábali autá Tatra Prezident.

Keď porovnáš Rock Machine s Authorom/AGangom, aky veľký rozdiel to pre teba je?

V Authore sme zadávali všetko do Ázie. Ja som vtedy dosť lietal na východ, mali sme tam fabriku, ktorá nám to skladala. Teraz sa to robí tu, takže je to všetko úplne iné. Do tej doby som hlavne zadával, kontroloval a netvoril som tak veľa ako tvorím tu.
AGang som mal samozrejme trochu viac pod kožou, pretože som bol jeho súčasťou od nuly.

Vyrábate niečo aj tu?

Záleží, čo si kto predstaví pod slovom „výroba“. V Kopřivnici bajky montujeme z dielov, ktoré dovezieme z Ázie, alebo európskych krajín. Rámy tu nezvárame, ale aj tak je tu dosť vecí, ktoré si navrhneme, vyrobíme a zmontujeme… Sú to často len detaily, ale tie potom robia naše bicykle výnimočnými.

A čo povrchová úprava – lakovanie rámov?

Časť rámov striekame tu u nás, veľké množstvo striekame v Ázii. Keď sú zložitejšie samolepky, strieka sa to v Ázii, predsalen sú technologicky ďalej. Samozrejme to však záleží aj od kvantity. Pokiaľ by sme robili veľké množstvá zložitých dizajnov, tak by sme to pravdepodobne striekali tu. Je to celé o ekonomike, o tom čo vychádza lepšie.

To sa dostávame k dizajnu a farbám. To si riešite tiež sami, tu v Čechách?

Všetko riešime tu. Tu sa vytvárajú art work sheety, ale máme ešte externú pomoc, aby toho nebolo na nás priveľa. Rock Machine má v tomto jednu výhodu. Martin Dušek, 52 ročný dizajnér z Litoměřic, je so značkou Rock Machine od jej začiatku – Rock Machine bol založený v roku 1994 a Martin začal tvoriť dizajn od roku 1995. Jazdí na bajku, stavia traily a robí dizajn. Ako grafik má aj iných klientov, ale Rock Machine je jeho najdlhšia spolupráca a aj potom čo holanďania kúpili

Rock Machine, spolupráca s Martinom pokračuje. On má neuveriteľný talent. Má to napozerané, robí to 25 rokov a na tých dizajnoch to vidíš, že je v tom doma.

Čo sa týka farieb, používame dva odtiene šedej, potom čiernu a radioactive yellow (tzv. ukričaná žltá). Okrem toho používame samozrejme oranžovú, pretože oranžová, to bol vždy RockMachine. A samozrejme nezostávame pri jednej farbe ale kombinujeme.
Od kolekcie 2018 sa snažíme farby ustáliť a do budúcnosti nechceme proti sebe stavať kontrast dvoch výrazných farieb, ale skôr to trochu uťahovať.

V najbližších rokoch teda budeme z farieb skôr uberať než pridávať. Čo sa týka brandingu, ten zostáva, aj keď pre elektrobajky máme pripravený trochu pozmenený dizajn.

Keď si prišiel do Rock Machine, navrhol si zmeny v kolekcii, alebo v myšlienke a smerovaní značky?

Prvý krok, čo som urobil keď som sem prišiel, bol, že som orezal celú kolekciu. Ostatní sa na mňa pozerali akože čo to robím, ale vďaka tomu potom vznikol väčší priestor pre elektrobiky. Aj tak si ale myslím, že máme v ponuke strašne veľa bicyklov. Tá doba, keď si mal v obchode odstupňované bicykle po 100 eur, je preč. Nie je to totiž udržateľné. Bicyklov je veľmi veľa, k tomu si pripočítaj 3 rozmery kolies. To nie je kam dávať (smiech).

Myšlienka Rock Machine je vyrábať viac drahších bicyklov v menšom množstve, s väčším profitom. V tejto dobe to sú hlavne elektrobajky a drahé športové bicykle (karbóny, celoodpružené bajky, …). Detské bicykle síce robíme stále, ale robíme ich menej a keď už, tak skôr tie drahšie. Dnes nemá zmysel súperiť s Áziou. Oni su v tej Ázii takí dobrí, že to ani nejde.

Ako prebieha vývoj? Celé sa to odohráva v Čechách?

My navrhujeme kompletný koncept toho, čo chceme. Od prvej skice. Na to tu máme svojích priemyselných dizajnérov. S nimi to skicujeme do detailov, rozkreslíme tvary a snažíme sa dosiahnuť, aby nové produkty navazovali na to, čo bolo doteraz. Aby odpovedali imidžu značky. Pri celoodpružených rámoch zadávame aj kinematiku, tzn. čo od toho chceme, aké zdvihy, ako sa to má chovať…

Teraz už máme systém odpruženia vlastný, takže je na čo naväzovať. 3D modeláciu robíme tiež tu a potom to zasielame výrobcovi rámov. Ten to u seba spracuje, prevedie do svojích výrobných procesov a následne si to obojstranne pripomienkujeme.

Máš pocit, že ľudia ešte riešia kde to bolo vyrobené?

Bola doba, ked sme sa báli napísať na rámy made in Taiwan. Vtedy sa to strašne riešilo. V momente keď vyliezli na svet prvé „Spešly“, na ktorých to bolo priznané a začalo sa tlačiť, že čo je vyrobené na Taiwane je kvalitné, sa to dosť uvoľnilo. Pomohli tomu určite veľkí globálni hráči ako Apple a pod., ktorí na svojích produktoch začali uvádzať Made in Taiwan, alebo dokonca Made in China a ľudia sa toho dnes už tak neboja.

Koľko trvá vývoj bajku od návrhu až po hotový produkt?

Dva roky. Dokážeme to aj rýchlejšie, pokiaľ ide o jednoduchší projekt. Malo by to ideálne trvať dlhšie než dva roky, ale doba je strašne rýchla a nemôžeme si to dovoliť, pretože podmienky sa menia, menia sa štandardy a my potrebujeme byť rýchlejší a flexibilnejší.

Je rozdiel v časovej náročnosti vývoja hliníkového a karbónového rámu?

Ani nie. Časovo je to rovnaké. To, čo dnes urobíš z karbónu, dokážeš (tvarovo) urobiť aj z duralu, a platí to aj opačne. Takže niekedy ideš cez dural a meníš to na karbón, niekedy zas z karbónu na dural.

Dá sa predpokladať, že v najbližších rokoch uzrú svetlo sveta karbónové Blizzardy?

Osobne nie som veľký fanúšik karbónu. Nevidím v tom zásadnú výhodu – v rámci vyšších zdvihov samozrejme. Hlavne v poslednej dobe mám pocit, že v momente keď je bike až príliš ľahký, tak nevedie. A vo finále často znamená, že ak je to ľahké tak to nie je také tuhé.

Pre rok 2018 ste urobili v ponuke zaujímavý prievan. Úplne ste škrtli cestu a prichádza Gravelride. To je dosť odvážne, nie?
Gravel Ride je môj čierny kôn. Predávať cestné bicykle je ťažké. Nie je to o tom, že by sa k značke Rock Machine nehodil cesťák, alebo naopak. Pokiaľ chceš predávať cesťáky, musíš byť na Tour de France. Cez to nejde vlak. Ak si tam, predávaš. Ak tam nie si, predávaš cenou.

Gravelride mi prišiel úplne ideálny pre portfólio Rock Machine. Mal som s tým nejaké skúsenosti už z minulých rokov, ale predtým som pracoval s oceľou. Tu som však ten koncept uchopil trochu inak. Urobil som množstvo vecí doslova tak, že som tým zámerne pár ľudí naštval. V konečnom dôsledku je však spätná väzba pozitívna, pretože to ľudia chcú. Dôkazom je napríklad objednávka z Nemecka na 100 Gravelridov, čomu sme ani veľmi nechceli veriť.

Na Gravelride sa mi páči, ze sa s tým bajkom dá jazdiť fakt strašne. Ja na ňom jazdím aj traily, ktoré normálne jazdím s celopérom, čo ale nie je účelom tohto bicykla, aj keď to ilustruje, čo Gravelride dokáže. Dole ma síce bolia ruky, ale je to zábavné jazdenie. To, čo som od toho čakal, to presne spĺňa.

Celkovo je Gravelride pre nás smer, ktorým by sme do budúcnosti chceli ísť. Tieto bajky by mali mať motor a baterku.

Naozaj? Znamená to, že spojenie cestného, horského a elektrického bajku by mohlo byť trendom budúcnosti?
Myslím si, že do budúcnosti bude gravel ponúkať každý a toto je presne ten typ bicyklov, ktorý sa bude vyrábať s motorom. Ide však o úplne iný koncept. Motor bude malý, rovnako baterka bude malá a ľahká a použiješ to len do kopca. Na rovine to budeš mať vypnuté. Váha navyše bude minimálna, takže bicykel pôjde dobre aj bez motora a keď príde kopec, tak si motorom pomôžeš.

Naznačuješ tým, že v roku 2019 by mohol Rock Machine ponúkať elektrický Gravelride?

Bavíme sa skôr o budúcnosti. Na rok 2019 to rozhodne plánované nie je. Je to skôr koncept, ktorý bude každá značka rozvíjať po svojom.

Prečo ste Gravel Ride neosadili karbónovou vidlicou?

To som nechcel, pretože Gravelride je taký robotník, ktorý má ponúknuť v prípade potreby aj možnosť montáže nosičov na vidlicu a to by šlo na karbón ťažko. Veľa ľudí tiež tvrdí, že karbónová vidlica je komfortnejšia, ale v skutočnosti je väčšina tuhšia a existuje len veľmi málo dobrých karbónových vidlíc, ktoré dokážu pohlcovať vibrácie. Hliník nie je taký tuhý – viac toho dokáže pobrať.

Nedá mi ešte neopýtať sa na Blizzard eLTD. Ako hodnotíš koncept, ktorý ste vytvorili v spolupráci s ÖHLINS?
S ÖHLINS Halbich Česká republika sme urobili Blizzard LTD a eLTD a je to otvorené. Dostali sme záväznú objednávku, a čo nevidieť budeme robiť 10 kusov eLTD (s cenovkou 239 990 Kč, pozn. redakcie) a dva kusy LTD (199 990 Kč). Distribútori by však chceli, aby sme tie bajky vyrobili ideálne na sklad, čo je pre nás pochopiteľne riziko. Každopádne je vidieť, že o tento typ bajkov záujem je a tento projekt to len potvrdil…

Po dlhom a vyčerpávajúcom rozhovore o všetkom, čo nás zaujímalo, nám Spaceman odprezentoval prezentáciu RM pre rok 2018. Prešli sme jednotlivé modely kolekcie a najvýraznejšie zmeny.

Najzaujímavejšie novinky v modelovej rade Rock Machine 2018

• menej modelov
• žiadny cestný bicykel
• novinka Gravelride
• dva nové modely detských bicyklov – Thunder a Blizz sú kópiami dospelých modelov
• karbónový Blizz
• elektrický eBlizzard
• Blizzard 30 29“ a Blizzard 70 29“
• zmena označovania z palcov na písmená (na webe zostáva aj pôvodné označenie veľkosti)
• WTB ráfky, plášte a duše
• 1×12 na mnohých modeloch
• štvorpiestové brzdy od TRP
• ďalšie drobné zmeny, napríklad gripy

Blizz

Rám je rovnaký pre 29“ aj 27,5“+. Pluskový bajk je na 130mm zdvihu, 29ka na 120mm a má o niečo dlhší predstavec. Vďaka týmto drobným zmenám v osadení sa aj napriek identickému rámu tieto bajky chovajú úplne inak. Rámy pochádzajú z rovnakej fabriky a sú vyrobené z toho isteho karbónu ako predchodca Blizzu – model Explosion.

eBlizzard

Konštrukčne veľmi zaujímavo a netradične riešený rám. Rock Machine sa rozhodol použit profil, ktorý si sami navrhli a vyvinuli. Ide o masívny 5 komorový otvorený profil vyrábaný ťahaním, ktorý je súčasťou 3-dielnej, 3D modelovanej stavebnice, ktorá tvorí spodnú rámovú trubku s motorovou sekciou.

Zospodu sa do profilu vkladá batéria, ktorá je v tomto prípade plne integrovaná. Batéria je zospodu pod krytom z nylonu vyztuženého sklenenými vláknami. Podobne je chránený proti nárazom aj motor.
Celá táto „zložitosť“ vznikla paradoxne za účelom zjednodušenia výroby rámu, kedy v podstate všetky sekcie zostávajú rovnaké pre akúkoľvek veľkosť rámu, mení sa len dĺžka centrálnej sekcie – už spomínaného profilu.

Spodná rámová trubka pôsobí kvôli tejto konštrukcii veľmi masívne a určite ani nie je najľahšia. No pri výkone osadeného motora bolo potrebné zabezpečiť, aby sa rám nekrútil a energiu premieňal čo najefektívnejšie na pohyb dopredu. Ako Spaceman trefne poznamenal, motor ma krútiaci moment 70Nm, čo je hodnota, ktorú dosahovala Škoda 105. Keď k tomu pripočítate svoje nohy, viete si predstavit, čo sa asi okolo stredu rámu deje.

Kinematika zadnej stavby je zachovaná z klasického bajku. Cieľom totiž bolo postaviť eBlizzarda, na identickej geometrii klasického Blizzarda. Na 99% sa to podarilo – až na zadnú stavbu, ktorá sa predĺžila len minimálne (1,4mm). Vďaka tomu by mal byť elektrický Blizzard napriek svojej hmotnosti veľmi hravý. Krátka zadná stavba však priniesla aj riziko, že by bajk mohol mať tendenciu ísť v zábere príliš ľahko na zadné kolo. Toto riziko v RM eliminovali natiahnutím predného trojuholníka a osadením kratšieho predstavca.

Spaceman prezradil, že po roku jazdenia a testovania uvažujú nad osadením pružinového tlmiča aj vidlice.

Podpora jazdcov v sezóne 2018

Rock Machine momentálne podporuje mladého Vojtěcha Bláhu (@blahavo). Ten si vďaka celkovému druhému miestu v sezóne 2017 v kategórii do 21 rokov (Vojta odjazdil seriál na sériovom ráme Blizzard, pozn. redakcie) zabezpečil nomináciu pre rok 2018, takže ho uvidíme na pretekoch EWS aj v tejto sezóne.

Minulý rok ho podporoval český distribútor Cyklomax, tento rok mu už materiálove zázemie poskytne aj Rock Machine. Vojta ma na túto sezónu jasný cieľ – zvíťaziť v EWS.
Na svojom Blizzarde bude jazdiť plášte Kenda, reťaze KMC, kolesá od Karla Stárka (Kastar), brzdy od TRP a zbytok zabezpečí RockMachine a Rock Shox.

Okrem Vojtěcha Bláhu Rock Machine podporuje aj Jiřího Fikejze (@jiri.fikejz), ktorého ste mohli vidieť napríklad na Kráľovskom endure u nás na Slovensku v roku 2016, kde mimochodom vyhral.

Spaceman nám okrem iného ukázal, ako vyzerá výroba. Nemá zmysel to detailne rozoberať, keďže výborného sprievodcu továrňou BFI pripravili chalani od Kola Štěrba. Strihli sme pre vás teda aspoň krátke video, aby ste verili, že sme tam ozaj boli :).