Report: MTB maratón Levočské vrchy 2017

V sobotu 27. mája sme sa zúčastnili na maratóne v Levoči v zostave Marcel, Samo, Stano a ja. Ráno to (zas) nejak nestíham, takže prichádzam asi 45 minút pred štartom strednej trate. Rýchlo sa idem registrovať (čo je od parkoviska dosť ďaleko) a zostáva mi asi 20 minút do štartu. Idem spraviť aspoň dva symbolické kilometre na rozjazd a pomaly mierim na štart. Tam už je však plno a stojím kdesi ďaleko vzadu. Je však omnoho príjemnejšie po štarte predbiehať, než byť predbiehaný. A tak predbieham a asi 10 minút sa predieram dopredu, kým chytím čelo. Naskočím si a ťaháme takto prvý, asi 7 kilometrový tiahly kopec, no skupinka je ešte dosť veľká, a vždy sa niekto odtrhne. Ja som bol vzadu, nezaregistroval som však že sa začína tvoriť medzera potom som musel zas dobiehať. Asi dvakrát som si to ešte docvakol, pred vrcholom sa však odpojili ďalší borci a čelo nám ušlo. Formujeme teda s kolegom odpadlíkom dvojicu a striedame sa. Trať od vrcholu prvého dlhého stúpania celkom rýchlo ubieha, zjazdy sú však kamenisté a občas sa vyskytnú aj väčšie kamene, takže sa nedá ísť rýchlo, zvlášť na mojích prefúkaných plášťoch. No nemrzí ma to, pretože mám len 32 zubový prevodník, takže nejak extra by som to aj tak nerozbehol.

Niektoré pasáže sú fakt krkolomné. Konkrétne dve. Prvá prichádza na cca 15-18 kilometri, presne už neviem. Po výživnom trávnatom výšľape pomedzi nízke borovice sa ocitám v krátkom, no absolútne nejazditeľnom zjazde, kde ide úplne za bike a brzdím čo to dá. Medzi tým si vyberám nejaké miesto medzi stromami kám to napálim. Chválabohu som to, do teraz neviem ako, ustál a pokračujem ďalej ako keby nič :). ešte nejaké tiahle stúpanie, dlhý zjazd a sme späť v Levočskej doline. Chvíľu po hlavnej a točíme späť do lesa, do druhého výživného stúpania strednej trate. Má cca. 4-5 km a zas sa v ňom striedame s kolegom. Všetko by bolo fajn, keby sa neobjavila šípka v pravo a stúpanie hore zjazdovkou kde je aj tlačiť problém :D.

Našťastie to nie je príliš dlhé a už pokračujeme ďalej pekne v sedle. Na lúke sa nám navyše podarí dojsť a predbehnúť borca z čelnej skupiny. Sem tam sa v diaľke pred nami niekto objaví, ale nikdy neviem či je to niekto zo strednej, dlhej, alebo krátkej, pretože sa to tu všetko tak nejak mixuje. V dlhom asfaltovom stúpaní pred zjazdom do Levočskej doliny však definitívne dochádzame ďalšieho zo skupiny ktorú som videl na začiatku v predu a tak sa snažím priblížiť. Kolega, ktorý so mnou šiel skoro celé preteky trochu zaostáva a ja to doťahujem a naberám novú motiváciu :). Chvíľu idem vzadu, potom na pokyn striedam :)). Pred zjazdom ide nový kolega dopredu a v šotolinovom zjazde ma navrch. Ja idem tesne na limity mojich pretlakovaných plášťov, no občas, keď ma to vozí zo strany na stranu mám pocit, že aj mierne cez. V tom však prichádzame znova na asfalt. Kolega má dobrých 100 metrov k dobru, ale skúšam roztočiť čo 32 zubov dá a pomaly sa približujem, až som v poslednom (smrteľne strmom) stúpaní tesne za ním. Prechádzame plytký brod potoka a začína kopec. Zatiaľ pohoda, no už po pár desiatkach metrov sa kopec mení na stenu, kam by ste sa bez istenia nemali púšťať. Idem dole a tlačím, ale ide to celkom ťažko. A kopec nie a nie skončiť. Na chvíľu dokonca povolí a ja idem zas na biku, to však trvá len chvíľu a už zas tlačím niekam do neba. Konečne koniec tohto nepríjemného stúpania a nasleduje adhoc neupravený singletrack, ktorý vyzerá akoby ho vyjazdili jazdci predo mnou. Navyše je to samá jama, kamene a pod, takže sa na pevňáku veľmi sedieť nedá. Našťastie to netrvá dlho a je tu finálny zjazd po zjazdovke do Levočšskej doliny. Nabral som trošku vyššiu rýchlosť než som chcel, ale tu už nejde brzdiť, maximálne tak pribrzďovať, takže na hrane to dávam dolu. Od parkoviska je to ešte kúsok po asfalte do cieľa, ktorý je v mieste štartu.

Je to za mnou. Za 2 hodiny a necelých 28 minút. Víťazstvo bral Rado Bíroš za 2:18