Report: Východ road liga - Sabinov 2017
14. mája sme sa s Lukášom vybrali do Sabinova, kde pokračovala Východ Road Liga svojím druhým kolom - individuálnymi pretekmi na 93km. Štart z námestia v Sabinove bol naplánovaný na 9:45 pre pretekárov na najdlhšej trase - 93km, no z dôvodu veľkého zdržania pri registrácii účastníkov sa štart musel posunúť až na 10:45 a skutočne sme vyštartovali po skontrolovaní každého pretekára po mene cca o 10:55. Po štarte nasledovala otočka za kostolom do protismeru a potom už doprava, smer Ražňany. Hňeď na úvod to borci roztočili na také tempo, že som sa tam kdesi na chvoste ledva držal a vôbec nezvoľňovali. Skôr naopak.
Z Ražňan sme si to namierili do Ostrovan a niekde tu ma obieha Jano Halík, ktorý údajne zmeškal štart :).
Na rovinách celkom cítiť vietor, takže sa ide dosť na tesno a každý sa snaží v tom rýchlom tempe ušetriť čo sa dá. Mnoho pretekárov sa však trhá a už krátko po štarte sa tvoria v podstate 3 skupiny. Prvú skupinu sa vidím oddeľovať kdesi ďaleko na špici, zvyšok (väčšina) na to v podstate nereaguje, pretože pri tom tempe to je nereálne, a ďalší pretekári zostávajú niekde za nami, keďže tempo je nemilosrdné. Trať je zaujímavá, striedajú sa krátke kopčeky s rovinami a zjazdami, z ktorých niektoré sú pomerne nebezpečné. Navzájom sa s Lukášom kontrolujeme či sme v rovnakej skupine a pokračujeme cez Medzany do Malého Šariša. V Malom Šariši sa cesta druhej triedy pripája na širšiu hlavnú a podstatne frekventovanejšiu cestu, a začíname stúpať na Župčanskú horu. Jedným okom pozerám priemerku po 20 kilometroch - 41,6 km/h… Slušné!
Stúpanie na Župčanskú horu je pomerne tiahle ale o to dlhšie a ak sme mali šancu niekde docvaknúť únik, ktorý sa začal formovať hneď po štarte, tak to bolo tu. Na môj vkus sa však ide hore až veľmi diétne tempo a v balíku musím stále pribrzdovať, pretože sa to tam posúva a ľudia idú raz zo sedla, raz v sedle… Vystupujem si teda na pravú krajnicu a idem si svoje. Po chvíli sa obzriem a vidím, že celá skupina je dobrých 50 metrov za mnou. Zvyšok kopca teda idem relatívnu pohodu aby som sa mohol zaradiť späť. Nebolo to veľmi rozumné, ale skúsenosti je potrebné niekde získať.
Po chvíli sme už zas na rovine a vchádzame do Chminianskej Novej Vsi (kde sa šla včera - 13.5. časovka). Tu sa už zas ide štandardne vysoké tempo a skupina sa naťahuje na dlhého hada.
V Chminianskej točíme doprava a podjazdom sa vydávame do veľmi mierneho stúpania smerom na Križovany a Hrabkov.
Tu sa ustaľuje tempo skupiny a už sa dá aj trochu vydýchnuť a oddýchnuť. Pozvoľné stúpanie končí pred obcou Široké a začíname klesať. Klesania sú tu jednoznačne časťou kde sú najväčšie rezervy - dali by sa ísť omnoho rýchlejšie, no každý si chce oddýchnuť a zbytočne neriskovať, takže mi je jasné, že už nikoho naháňať nebudeme. Klesáme až do Bertotoviec a po tom nasleduje ďalšie relatívne voľné stúpanie za Hermanovce a postupne zrovnávajúci sa zjazd cez Jarovnice, Lažany až do obce Svinia, kde sa pripájame na cestu ktorou sme pred vyše hodinou prechádzali. Cez Chminiansku už tento raz ideme rovno smerom do Bertotoviec kde nás čaká to isté stúpanie cez Hermanovce a zjazd do Jarovníc, kde však už točíme do dediny a potom vľavo smer Uzovské pekľany. Odtiaľto až do cieľa, to už je len hore kopcom. Na začiatku je kopec veľmi mierny, v podstate rovina a postupne sa to nakláňa až do miestami hrozivých stien v cieľovom stúpaní. Pod cieľový kopec sa drží skupine pohromade, dokonca si borci stíhajú dať v stúpaní ešte hromadný pád, akonáhle však začína prituhovať, postupne si niektorí vystupujú a keď začne peklo, zostáva nás už len pár. Lukáš vyráža do predu, ja zatiaľ držím únosné tempo a čakám čo bude. Prichádza prvá prudka stojka, ktorú lámem na 39x26, tu predbieham Lukáša a kopec trochu povoľuje. V ďalšej stene už ale idem 39x28 a v sedle tomu dávam plný. Z mapy si pamätám že to sú tri zákruty a cieľ, takže začínam počítať. Po prvej zákrute si netrúfam odhadovať koľko ešte vydržím, idem all-in. Na ceste vidím 500m do cieľa, hádžem teda zas na menší pastorok, idem zo sedla a bez pochýb si siaham na maximálku. Druhá zákruta a zatiaľ to ide, ale tu už naozaj ledva vidím. Pred poslednou zákrutou to je do cieľa 200m. Kopec sa tu veľmi nepríjemne zdvíha, takže je čas na to najľahšie čo tam mám a pekne zo sedla. Tu je to už fakt zlé, nohy v agónii a ja čakám či prejdem cieľovou čiarou, alebo sa zložím tesne pred ňou. Posledných 10 metrov to už nedávam, za mnou bezpečná medzera, takže zvoľňujem, ešte 2-3 krát neochotne pretočím nohami a po 2:39:31 preliezam cieľovú čiaru. Doslova!
Dych chytám ešte aspoň 2-3 minúty, ale je to super pocit - byť hore a mať to celé úspešne za sebou.
Lukáš prichádza chvíľku po mne. Dávame trochu oddych, debaty so známimi, guľáš a kofola (za vlastné) a valíme späť dole do Sabinova.
Víťazstvo nakoniec bral neprekvapivo Adrián Babič z tímu Firefly za 2:28:07. Pretekov sa dokonca zúčastnil aj netradičný hosť, zdomácnelý čech, ktorý valcuje slovenské MTB maratóny - Karel Hartl.