Report: Škoda Svatojurský MTB maratón
Do Sv. Jura to máme ďaleko, rozhodli sme sa teda zabookovať ubytko niekde poblízku, aby sme potom nezavadzali plazením sa po trati po prebdenej noci. V piatok poobede vyrážame sme Bratislava, ale len vymotanie sa z Prešova trvá skoro hodinu. Ďalej už sú cesty kľudnejšie, celú cestu však husto prší.
Začínajú sa mi vynárať spomienky na minuloročnú Maríkovú, keď som za podobného počasia cestoval do Žiliny a ráno za ešte horších prívalových dažďov smer Púchov.
V Jure to však má byť iné. Údajne tam už neprší a podklad trate sa vraj s dažďom dokáže vysporiadať omnoho lepšie. Dášť zázračne ustáva okolo Trenčína a začínam veriť, že to možno nebude až také zlé.
Namierené máme do Budmeríc, kde sme si našli cez Booking budgetové ubytko. Po príjazde berieme to najnutnejšie a ideme sa ubytovať. Ubytko nadštandard, za tú cenu fakt super! Rýchlo niečo zjeme a ideme sa ešte odprezentovať na štadión do Jura, aby sme nemuseli ráno zbytočne skoro vstávať.
V mieste registrácie panuje pohoda, prezentuje sa len pár včasných jedincov. Väčšina crew sa už pripravuje na ranný nával. Čísla máme, balíčky tiež. Ešte rýchly zastávka na potravinový nákup v Pezinku a razíme smer izba.
Ráno sa budím pred budíkom, a nestíham sa čudovať. Slnko! Teplotné rekordy síce padať nebudú, ale že neprší je naozaj príjemné zistenie. Slnko je parádny bonus k tomu. Obliekam teda Lidl termo + krátky dres a krátky spodok s návlekmi. Raňajky, WC, naplniť fľaše a môžeme vyraziť. Rozhodli sme sa že po pretekoch pôjdeme rovno domov, takže berieme všetky veci a vyrážame do zas do Jura. Cestou si dávame na zobudenie ešte pokutu za rýchlosť priamo v Jure (sorry Marcel, musel som :D) a potom už skladáme na parkovisku bajky a ideme sa povoziť. Času do štartu dlhej nie je nazvyš, takže ešte ladím posledné detaily, plním vrecká a idem na štart. Dosť neskoro. Stojím kdesi vzadu, takých posledných 20%. Nevadí, aj tak sa necítim úplne fit, takže ide skôr o to skúsiť si dlhú a hlavne si po dlhom období sucha zajazdiť s ďalšími borcami.
10:00 - štart, z námestia do mierneho kopca. Točka doprava a už stúpame cez vinohrady netuším kam. Stúpanie výživné, v priemere 7-8%, na začiatok celkom dosť. Konečne aspoň na chvíľu oklepne dole krátkym kopcom a už zas stúpame. Táto časť je však menej strmá.
Patrilo by sa povedať, že blata je na trati naozaj minimálne, takže pokiaľ si to nerazíte stredom najväčších kaluží, tak sa dá jazdiť relatívne čistý.
Konečne dorážame na vrch stúpania a spúšťame sa do dlhého zjazdu pod hlavný výšľap trate, ktorý na dlhej absolvujeme dvakrát. Zjazd je rýchly - ide sa po širokej suchej lesnej ceste, takže sa dá bez väčších problémov rozbehnúť na 50-60km/h. Okrem jednej zákernej pravotočivej zákruty a niekoľkých žľabov, ktoré je lepšie preskočiť, je celý zjazd dobre čitateľný a hlavne sa tu dá v prípade potreby obiehať.
Zjazd končí odbočkou vľavo a začíname opäť stúpať. Stúpanie má vyše 5 kilometrov, a takmer 7% v priemere, takže HC :). Začiatok stúpania je rýchlejší a po asfalte. Nesôr sa asfalt mení na lesnú cestu a stúpanie sa postupne dvíha. cca v polovici je občerstvovačka. Neberiem nič, vodu mám, hladný nie som. Za občerstvovačkou je už kopec dosť strmý, a šľapem to druhé najľahšie čo mám - 32x32. Koniec stúpania tvorí niekoľko esíčok, a už sme skoro hore. Ešte chíľu takmer po rovine a sme tam - na najvyššom bode trasy. Potom nasleduje také klasické hore dole, striedajú sa single a lesné cesty ala doubletracky. Jeden jedovatý výšľap kde idem najľahších 32x36, ešte pár km a už to začínam spoznávať - tu sme už boli. O chvíľu letíme tým istým dlhým a rýchlym zjazdom dole, aby sme si mohli zopakovať viac ako 5 kilometrový výšľap do najvyššieho miesta trate. V druhom kole našťastie ten nepríjemný prudký kopček ktorý som predtým ledva vylámal nejdeme a čaká nás zjazd pod posledné stúpanie dňa. Začína sa to pekne, singletrackový technický výšľap, no toto stúpanie je dlhšie než by som chcel, a už sa v tom trochu kúpem. Netrpezlivo čakám na vrchol tohto stúpania. Veľkým potešením mi je správa od top regulovčíka na vrchole, že už len 5km dole. Super. Snažím sa ešte trochu naladiť race mode, takže v zjazde svištím. Dole po rovine sa mi už ale veľmi nechce a vidím že na borca s ktorým som jazdil poslednú tretinu trate už asi mať nebudem. Pod mostom ešte skoro ľahnem (týmto sa ospravedlňujem okolostojacim za slovník :/) a už sa točím okolo štadióna. Konečne! Trvalo to trochu dlhšie ako som chcel, ale aspoň mám dôvod sa sem vrátiť o rok a skúsiť si to zas. Tých dôvodov je samozrejme viac. Išlo o celkovo super zorganizovanú akciu, jedna vec mi však veľmi chýbala - občerstvovačka v cieli. To je miesto, kam sa vždy najviac teším. Aké veľlké bolo moje sklamanie, keď som ani po 10 minútach nič také nenašiel. Potešil aspoň seriózny kus kuracieho s cestovinami. Nealko pivo OK. Celkovo spokojnosť, bez väčších výhrad.
Tak možno o rok :)