Report: Východ road liga - Prešov (21.5.2017)
21.5. pokračovala Východ Road Liga svojim tretím kolom na okruhu v Prešove, resp v jeho okolí. Trasa viedla od logistického centra pri Petrovanoch (štart) cez Záborské a Dúbravu smerom na Šarišské Bohdanovce a po skoro desaťkilometrovom tiahlom zjazde tesne pred dedinou odbočka vpravo a cez Drienov a Petrovany spať. Okruh meral približne 28km s prevýšením 270m a pretekalo sa na 3 okruhy + úvodný kopec cez záborské sa šiel štvrtý krát, pretože cieľ bol na najvyššom bode okruhu. Môj Garmin po dojazde ukazoval 86km a 1000m prevýšenia, ale pekne poporiadku.
Ráno o ôsmej po mňa prichádza Lukáš, ideme sa na velodróm odprezentovať a vyzdvihnúť čísla. Potom späť ku mne, nachystať sa a ideme rovno na bajkoch, v rámci rozjazdy. Na parkovisku pri skladoch Billa Rewe sa to už hemží cyklistami a čakáme na ďalšie pokyny. Štart bol naplánovaný na 9:45, ale nakoniec sa ešte chvíľu na niečo čaká a na trať vyrážame presne o 10:00.
Zo začiatku sa tempo dá vydržať, no v prvom kopci cez záborské sa to začína deliť. Hneď na úvod zložitá situácia pre mňa - nechal som sa zabaliť niekde v druhej tretine poľa a v polovici kopca už vidím, že sa to kdesi predo mnou trhá a dopredu odchádza početná skupina, na ktorej chvoste sa drží Lukáš. Snažím sa ísť maximum v rámci toho že to nechcem hneď v úvode napáliť, ale tu sa nešetrí nikto a musím siahať hlbšie. Na dotiahnutie v kopci to však nestačí a tak po desiatich minútach pretekov začína stíhanie odídenej skupinky. Dávame do toho fakt veľa, ale približujeme sa pomaly a trvá nám to nakoniec takmer celý zjazd. Pred odbočkou na Drienov sme však zas pokope a aspoň na chíľu sa dá vydýchnuť. V balíku prichádzame až ku skladom a vchádzame do ďalšieho kola. Po odbočke na Záborské však zas začína atak z čela a ja som kdesi mimo, navyše sa mi do toho kopca vôbec nechce a idem ho pomalšie ako prvýkrát. A to je trochu problém. Tentokrát nám totiž odchádza prvá skupinka, vytvára si ešte väčší náskok než v prvom kole a vyzerá to tak, že už nadobro. V zjazde zas bomby v snahe doraziť skupinku v ktorej je mimochodom aj Lukáš, no tentokrát to už v zjazde nevydá. V Drienove ich vidíme ešte celkom blízko, 100, možno 200 metrov pred nami, no na silnom vetre ktorý fúka proti nám spolupracujú lepšie a na rovinke za Petrovanmi je už strata našej skupiny výrazná. V predposlednom stúpaní cez Záborské si už idem svoje, na chytanie prvej skupiny sme sa evidentne vykašlali. Zjazd je však opať rýchly, nechceme sa nechať dobehnúť ďalšou skupinou a tak je aj posledné kolo celkom náročné (no cítim sa v ňom paradoxne najlepšie). Cestou späť už fúka fakt riadne a keď sa ocitnem na špici, mám pocit akoby som do niečoho narazil. To už sa ale blížime k logistickému centru. Stačí vydržať po odbočku, tam sa to zlomí a už bude fúkať len z boku. Do posledného kopca dokonca celkom priaznivý vetrík.
Naša skupinka v poslednom kole stratila ďalších pár členov a tak prichádzame pod kopec v počte cca 10-15 kusov - neviem presne, nechce sa mi príliš obzerať a rátať to. V nájazde do stúpania trochu odchádzajú dvaja borci, ja som zatiaľ niekde v prvej tretine. Ako si tak idem svoje výletné tempo, postupne sa prelievam dozadu a to už cítim, že je čas zabrať a trochu zaťať zuby. Zrýchľujem a predieram sa zas niekam dopredu. Pred záverom stúpania dorážam prvých dvoch za ktorých sa zaraďujem a vidím že za mnou si tam nastúpil ešte jeden poľský borec. Takže, aby som to zhrnul, stúpanie začína povoľovať a ja v mini skupinke o 4 ľuďoch na tretej pozícii, asi 500 metrov pred cieľovou čiarou. Prvý dvaja začínajú neorganizovane špurtovať, ja sa držím na zadnom kolese toho rýchlejšieho a asi 50 metrov pred páskou vyrážam do predu a beriem tak aspoň pomyslené víťazstvo v tomto mikro špurte. Škoda však, že to nevyšlo na prvú skupinu. Mohlo to byť zaujímavejšie (aj keď by som to možno neudržal).